Lídri Európskej únie tlačia na ratifikáciu rozhodnutia, ktoré umožní nové zdroje financovania jej rozpočtu. Zatiaľ tak urobilo sedem štátov, Slovensko sa k nim plánuje pridať do leta. Slovenské príspevky do únijného rozpočtu sa zvýšia, zostaneme však čistým príjemcom.
Národné diskusie sa v týchto dňoch točia okolo plánov obnovy. Tie majú krajiny predložiť už do konca apríla a ukázať, ako plánujú využiť 750-miliardový balík peňazí, ktorý Únia vyčlenila na ekonomické zotavenie z krízy. Menej pozornosti sa však venuje tomu, ako tieto reformy a investície krajiny zaplatia.
Európski lídri na konferencií v rámci Európskeho parlamentného týždňa v pondelok (22. februára 2021) začali zdôrazňovať aj túto stránku stratégie. „Iba s ratifikovaným rozhodnutím o vlastných zdrojoch môžeme do obnovy priliať aj palivo,“ povedala v prejave predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen. „Obyvatelia Európy nemôžu čakať. Naša spoločná budúcnosť je teraz úplne vo vašich rukách – v rukách parlamentov v Európe“.
Členské krajiny v rámci tohto rozhodnutia ratifikujú financovanie zdrojov Next Generation EU zo spoločného dlhu. Aby si Komisia mohla takto veľký objem peňazí požičať efektívne, dočasne dvíha maximálny strop na príspevky zo spoločného rozpočtu.
Tie sa však nemusia naozaj zvýšiť, pretože na splátky majú v budúcnosti zarábať nové európske dane. Prvým z nich je poplatok z nerecyklovaného plastu, ktorý bude fungovať už od tohto roku.
Vydávanie spoločného dlhu ale nemôže odštartovať, kým rozhodnutie neschváli všetkých 27 krajín. Zatiaľ tak urobilo sedem – Bulharsko, Francúzsko, Chorvátsko, Cyprus, Malta, Portugalsko a Slovinsko.
Takmer po troch rokoch sa Únia dočkala: Lídri dotiahli dohodu o eurorozpočte
Premiéri a prezidenti sa dohodli aj na ambicióznejších emisných cieľoch. Do roku 2030 sa emisie skleníkových plynov majú znížiť o 55 percent voči stavu z roku 1990. Premiér Matovič tvrdí, že počas summitu podporil ambicióznejší 65-percentný cieľ.
Spoločný európsky dlh
Základom financovania 750 miliardového balíka Next Generation EU, ktorého vyplatenie je založené na národných plánoch obnovy, je vydávanie spoločného európskeho dlhu. Komisia zmeny vo financovaní únijného rozpočtu navrhovala už v máji 2018.
Ešte vo februári minulého roka sa ale lídri členských štátov na znení nedohodli. Možnosť spoločných „korona-bondov“ dlho blokovali krajiny ako Nemecko a Holandsko, ktorým sa predstava ručenia za ostatné členské štáty nepáčila. V marci však svoj postoj prehodnotili.
Komisia si svoju trhovú pozíciu pri požičiavaní takéhoto objemu peňazí posilnila aj zvýšením stropu na národné príspevky do rozpočtu Únie. Tento strop definuje maximálne množstvo peňazí, ktoré si môže Komisia od členských štátov vypýtať počas jedného roka. Ten permanentný sa po odchode Spojeného kráľovstva z Únie zvýšil z 1,2 percenta na 1,4 percenta hrubého národného dôchodku Únie.
Krajiny k tomu navyše ratifikujú aj dočasné zvýšenie o 0,6 percentuálnych bodov. Práve týmto dočasným zvýšením chce Komisia ručiť za vysoké pôžičky na zaplatenie Next Generation EU. Veritelia sa tak budú môcť spoľahnúť, že si Komisia bude schopná od členských štátov vypýtať dosť peňazí, aj v prípade zhoršenia ekonomickej situácie. Dočasný strop má fungovať až do splatenia požičaných peňazí.
