Podľa eurokomisie naše hospodárstvo ani verejné financie nie sú pripravené na budúcnosť. Eurofondy sme mali využiť na investície, ale ekonomika stále beží na fosílnych palivách. A aj keď chápeme, ako postaviť moderný daňový systém, plány zostali na papieri.
Európska komisia zverejnila výsledky európskeho semestra: ročného hodnotenia hospodárskych ukazovateľov a politík členských krajín. Slovensko nedopadlo úplne katastrofálne. Koronakrízu sme prestáli ekonomicky relatívne dobre, verejné výdavky pomohli zabrániť najhorším dopadom krízy na trhu práce.
Verejné financie nie sú v najlepšom stave (to však platí pre väčšinu krajín Únie), v najbližších rokoch by im však mali pomôcť európske peniaze z fondu obnovy, dobiehajúcich aj nových eurofondov. Napriek vysokým regionálnym disparitám a zlému postaveniu niektorých skupín obyvateľstva (marginalizované komunity, ľudia s nízkym vzdelaním), oficiálne nameraná miera nerovností je pod európskym priemerom.
Keď to spočítame, mohla by to byť solídna trojka. Žiaden hviezdny výkon, ale priznajme si: kto sleduje slovenskú vnútornú politiku, očakával by horší výsledok.
Tu by sa však naša spokojnosť (presnejšie: umiernená spokojnosť z priemeru) mala skončiť. Čoskoro môže byť horšie. Krajinu dokážeme ako-tak spravovať, nevieme ju však pripraviť na budúcnosť.
Európa prvýkrát od pandémie výrazne zhoršuje ekonomickú prognózu
Naposledy bola výrazne upravená prognóza pred dvoma rokmi, keď sa prejavili efekty pandémie. Vojna v Ukrajine zvyšuje ceny energií, HDP Slovenska to znížilo najviac.
V čom je problém – všeobecne
Európske peniaze dlhodobo využívame (presnejšie: tú časť z nich, ktorá nie je ukradnutá či zneužitá) na plátanie najhorších dier. To však nie je ich účel. Nemajú suplovať verejné výdavky na „bežnú prevádzku“, ale byť investíciami do riešenia štrukturálnych problémov ekonomiky a jej prípravou na veľké zmeny: environmentálne, technologické, demografické…
V čom je problém – konkrétne
Hospodársky rast: Ekonomická konvergencia Slovenska so zvyškom EÚ posledných sedem rokov stagnuje – napríklad HDP na hlavu sa pohybuje medzi 78 – 82 percentami európskeho priemeru. Výhľad nie je najlepší. Ruský útok na Ukrajinu slovenskú ekonomiku zasiahne mimoriadne silne (energetická závislosť, drahé energie a komodity, obmedzenie dovozu a vývozu). Komisia revidovala očakávaný rast slovenského HDP výrazne nadol, na 2,3 percenta (2022) a 3,6 percenta (2023) – téme sme sa podrobnejšie venovali minulý týždeň.
Náš hospodársky model má však aj širší problém: exportne orientovaná ekonomika s dominanciou automobilového priemyslu, ktorej konkurencieschopnosť stojí na nízkych jednotkových cenách práce, výrazne pocíti zmeny prinášané automatizáciou a zelenou transformáciou. Pracovných miest môže byť menej, meniť sa bude aj ich štruktúra. Stále väčším problémom je vysoký rozdiel medzi existujúcimi zručnosťami pracovnej sily a tým, čo bude priemysel už čoskoro potrebovať.
K tomu pripočítajme nízke investície do výskumu a vývoja, ich zlé riadenie, slabý systém celoživotného vzdelávania a vysokú energetickú náročnosť priemyslu. Ak sa nám investície naozaj nepodarí využiť na diverzifikáciu, zelenú a digitálnu transformáciu ekonomiky, zarábame si na veľký problém.
Verejné financie a dane: O stav našich verejných financií Komisia (zatiaľ) nemá vážne obavy. Niektoré pripravované kroky (podpora kvôli rastu cien) ich konsolidáciu spomalia, pomôcť by nám však mali európske fondy.
