Vojna na Ukrajine spomalí rast európskej ekonomiky o minimálne pol percentuálneho bodu. Európska centrálna banka očakáva 3.7-percentný rast v tomto roku a 2,8 percenta v 2023.
Pre európske vlády zároveň znamená vyššie výdavky: na tlmenie nárastu cien energií, vysporiadanie sa s utečeneckou krízou a v neposlednom rade aj na obranu. Na minulotýždňovom summite vo Versailles sa európski lídri dohodli na výraznom zvýšení obranných rozpočtov a posilnení kapacít.
Rozpočtové pravidlá
Európske rozpočtové pravidlá boli suspendované začiatkom roku 2020, po nástupe pandémie. Pôvodne mali začať platiť od začiatku budúceho roka. To by znamenalo, že už v tomto čase musia vlády pripravovať obmedzovanie výdavkov.
V pondelok však ministri financií eurozóny podporili uvoľnenie pravidiel aj na rok 2023. Presná podoba ešte nie je jasná, musí ju navrhnúť Komisia a potom opäť schváliť členské krajiny. Podľa ministrov by sa však na znižovanie dlhu mali zamerať vysoko zadlžené krajiny, ako Taliansko či Grécko. Ostatné by mali investovať.
Spoločný dlh
Návrhy na vytvorenie nového európskeho dlhového nástroja sa objavili už pred neformálnym summitom vo Versailles, písali sme o nich minulý týždeň. Francúzsky prezident Emmanuel Macron bol v prvých dňoch opatrný a zdôrazňoval, že najprv treba hovoriť o potrebe a použití peňazí, potom o spôsobe ich získania.
Po summite bol otvorenejším. Európska únia podľa neho možno bude potrebovať mechanizmus „podobný, ako ten použitý pri pandémii“. Myslel tým 750-miliardový fond obnovy, ktorý je financovaný zo spoločného európskeho dlhu.
Mechanizmus by mal pomôcť Európe prekonať ekonomické následky vojny a znížiť závislosť od Ruska. Špecificky sa hovorilo o niekoľkých oblastiach: energetických surovinách, strategicky dôležitých kovoch ako nikel a paládium, či potravinách.
Čo bude nasledovať
V prípade odkladu sprísnenia fiškálnych pravidiel sa dá očakávať, že Komisia ich čoskoro navrhne. Pravdepodobne to nebude znamenať úplné suspendovanie pravidiel na ďalší rok, skôr ich voľnú interpretáciu. V takej podobe by rozhodnutie podporili aj vlády, ktoré zastávajú prísnu rozpočtovú politiku.
Zložitejšie je to so spoločným dlhom. Dohoda o pandemickom mimoriadnom rozpočte sa rodila ťažko, niekoľko mesiacov. Holandská či nemecká vláda zdôrazňovali, že ide o jednorazový nástroj.
Tentokrát však Únia čelí potenciálne ešte horšej hospodárskej kríze. Nejde len o ekonomiku, oslobodenie sa od energetickej závislosti na Rusku je aj bezpečnostnou otázkou. Miera závislosti jednotlivých krajín sa líši, no v tomto prípade sú ohrozené bezpečnostné a ekonomické záujmy Únie ako celku.
Kompromisom by mohlo byt vytvorenie fondu financovaného zo spoločne ručených pôžičiek, ktorý by však neposkytoval granty, ale len zvýhodnené pôžičky. Zaujímavý by mohol byť práve pre krajiny s vysokou mierou zadlženia, ktoré môžu čoskoro čeliť vysokým úrokom za národný dlh.
K diskusii o situácii na Ukrajine sa lídri EÚ vrátia na summite na budúci týždeň (24.-25. marec).
Článok bol súčasťou Týždňa v európskej ekonomike, pripravovaného v spolupráci s Denníkom N.
