Nemeckí euroskeptici podali sťažnosť na ústavný súd ohľadom 750 miliardového balíku Únie. Môže to spomaliť jeho spustenie alebo skomplikovať jeho financovanie.
Článok vyšiel ako súčasť rubriky Týždeň v európskej ekonomike, ktorý portál EURACTIV Slovensko každých sedem dní pripravuje v spolupráci s Denníkom N.
Tento príbeh sa opakuje s takmer železnou pravidelnosťou. Európske inštitúcie sa, často po komplikovaných rokovaniach, dohodnú na opatrení, ktoré má zachrániť Úniu či eurozónu pred hospodárskou katastrofou.
S dohodou súhlasí aj nemecká vláda. Často po dlhých rokovaniach a výhradami proti akémukoľvek fiškálnemu federalizmu na európskej úrovni. Ak je to potrebné, získa väčšinu v nemeckom parlamente. Nakoniec sa nemeckí euroskeptici pokúsia rozhodnutie torpédovať cez ústavný súd.
Slovenský plán obnovy má päť priorít. Do zelenej ekonomiky pôjdu dve miliardy
Návrh národného plánu obnovy smeruje do pripomienkového konania. Prioritami budú zelená ekonomika, zdravotníctvo, verejná správa, vzdelávanie a veda, výskum a inovácie.
Čo sa deje
Tentokrát sa príbeh týka európskeho fondu obnovy: 750-miliardového mimoriadneho rozpočtu, ktorý má európskym krajinám pomôcť prekonať následky koronakrízy. Presnejšie, mechanizmu jeho financovania.
Únia chce tieto peniaze získať na finančných trhoch, teda požičať si ich. Na to potrebuje súhlas členských krajín. Diskusia o príslušnom zákone v nemeckom parlamente je v poslednom štádiu, poslanci by ho mali schváliť. Následne už bude stačiť len podpis prezidenta Frank-Walter Steinmeiera.
Do toho vstupuje skupina okolo zakladateľa (a dnes už len bývalého člena) euroskeptickej strany AfD Bernda Luckeho. Podala sťažnosť na ústavný súd a žiada, aby ten o jej prijatí rozhodol ešte pred podpisom prezidenta.
Plán obnovy pre ľudí a od ľudí
Aby po pandémii Európa zabezpečila spravodlivú obnovu, občanov je treba vypočuť. Je smutné, že v našich krajinách nevidíme ani transparentnosť, ani konzultácie. Vlády preto musia okamžite prestať s divadielkom a marketingom, píšu LUIS GARICANO, MARTIN HOJSÍK a GERGELY KARÁCSONY.
Čo sa môže stať
Nie je jasné, či súd v Karlsruhe sťažnosť prijme. Ak to aj urobí, dôležité bude kedy.
Podľa ústavnej tradície v Nemecku prezident pozdrží podpis pod zákon, ktorý je napadnutý na ústavnom súde a počká na jeho verdikt. Ak súd prípad prijme a urobí to dostatočne rýchlo (pred podpisom prezidenta), spustenie fondu obnovy sa spomalí, alebo sa môže skomplikovať snaha EÚ vyzbierať peniaze na finančných trhoch.
Komplikácie môžu nastať aj ak súd prijme sťažnosť neskôr, alebo ho prezident (napriek tradícii) podpíše ešte pred verdiktom. Súd v Karslruhe môže vyhlásiť financovanie fondu cez spoločný európsky dlh za nezlučiteľné s nemeckou ústavou. To by celú konštrukciu fondu obnovy rozbilo, bez garancie Nemecka nemá zmysel. Táto alternatíva je teoreticky možná, no nepravdepodobná.
Komentár Eurointelligence však upozorňuje na inú, pravdepodobnejšiu možnosť. Súd sa nepostaví priamo proti existujúcemu fondu obnovy. Obmedzí však možnosti nemeckej vlády súhlasiť s podobným nástrojom v budúcnosti. To by znamenalo pravdepodobne koniec úvahám o tom, že by sa zo špeciálneho 750 miliardového, dlhom financovaného balíka stal stály fiškálny nástroj EÚ na prekonávanie nečakaných kríz.
